História

História kolkární vo Vyhniach je dlhá a siaha hlboko do medzivojnového obdobia. Hra v kolky sa stala veľmi populárna v medzivojnovom období a táto zábava sa rýchlo rozšírila aj medzi obyčajných ľudí. Kolkárne vo Vyhniach boli zriaďované pri krčmách, kde si návštevníci spestrovali popíjanie piva a iných tekutín hraním v kolky. Piesková dráha, šindľová strecha, vôňa pečených klobás a štrngot pollitrákov sa miešal s nárazmi gule nemilosrdne kosiacej drevené kolky. Medzi štamgastmi sa konali náhodné súťaže, pri rôznych sviatkoch sa organizovali príležitostné turnaje a uzatvárali sa stávky. Na turnajoch sa často hralo o atraktívne ceny, napríklad o živého barana alebo kohúta, o 25 litrový súdok piva, či o debnu piva, o slivovicu a rôzne iné ceny.

Počas prvej Československej republiky, za Slovenského štátu a prakticky až do prvých rokov po znárodnení boli vo Vyhniach štyri kolkárne. Kolkáreň s najdlhšou dráhou bola pri Pivovarskom Kasíne, ktoré bolo aj významným kultúrno-spoločenským centrom. Okrem pohostinstva tu bola aj jedáleň, kultúrna sála, obchody, telocvičňa a vonku kolkáreň. Ďalšie tri kolkárne boli pri krčmách, v strede dediny to bol hostinec U Farbakovej, nad peserianskym mostom hostinec U Hantšokovej a na hornom konci hostinec U Môcikovej. Po vojne hostince zrušili a drevené prístrešky kolkární schátrali.

Posledná kolkáreň stála na mieste našej reštaurácie, ktorej ste práve hosťami. V rokoch 1959-1961 tu pri termálnom kúpalisku postavili miestni športovci za pomoci brigádnikov z celej obce novú reštauráciu s modernou asfaltovou dvojdráhovou kolkárňou a nazvali ju Kolkáreň. Samotná kolkáreň mala vysoký štandard, využívala sa aj na súťažné účely a výrastli na nej špičkovi domáci kolkári, ktorí sa prebojovali až do vtedajšej druhej kolkárskej ligy. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia však vďaka nešetrným zásahom vtedajších majiteľov kolkáreň spolu s reštauráciou zanikla a budova schátrala.